slečna petra

Po štyridsiatich dvoch hodinách na nohách vystúpil celý zničený na pódium. Poriadne ani nevidel a únava ho takmer položila na kolená. Spomenul si na slová svojho priateľa, Karola Jedlovského, ktorý mu pred vystúpením povedal: "Bratu, ja viem, že ty nenávidíš slávu, ja to viem. Viem, že bojuješ celý život proti nej, odkedy poznáš Boha. Lebo svetská sláva, poľná tráva. Ale veľmi túžim po tom, aby si čerpal z davu, z toho davu, čo tam je. Chcem, aby si čerpal svojich päť minút, ale tej inej slávy, z toho zadosťučinenia."

V zákulisí sedela jeho sestra, ktorá preňho spravila veľa. Mala narodeniny. Vzduch v hale bol už dlhšiu chvíľu akýsi ťažký. Pozrel na usmievajúceho sa chlapca v invalidnom vozíku, kvôli ktorému bol benefičný koncert organizovaný. Z výťažku mu mala byť uhradená liečba v Egypte. Únava v tom momente ustúpila a on si uvedomil, že všetka jeho snaha a vynaložená energia má oveľa hlbší zmysel, ako sa zdá.

Chytil mikrofón a dav začal šalieť. Ľudia odspievali všetky skladby s ním. Hudba uprostred vystúpenia zrazu stíchla. Ďalší organizátor podujatia vyniesol jeho sestru so šatkou na očiach a malého chlapca na invalidnom vozíku, ktorý trpel detskou mozgovou obrnou, hore na pódium. Ľuďom naskakovala husia koža. Svetlá stlmeli a nedočkavosť ľudí pomaly roztápali horiace sviečky na torte. Dal jej z očí dole šatku a zaspieval skladbu Všetko najlepšie, ktorú zložil len pre ňu. Tisíce očí, mladých i starých, sa v dotykoch tlmeného svetla začali od dojatia lesknúť.

Zišiel z pódia a vrátil sa späť do svojho bežného života. Do života, v ktorom nosí denno-denne nálepku dvojnásobného vraha. Marián Šturdík, 34 ročný muž, ktorý v máji v roku 1996 pripravil cestou do Piešťan o život dvoch mladých ľudí - Antona (†32) a jeho priateľku Patríciu (†22). V tom čase mal Marián len 20 rokov. Za čin mu bol uložený trest odňatia slobody po dobu 15 rokov. Za vraždu si na súde pýtal doživotie. Označili ho za blázna. Po takmer dvanástich rokoch ho podmienečne prepustili na slobodu. Keď sa ho sudkyňa pred prepustením opýtala, čo bude robiť na slobode, odpovedal: "Budem rapovať." A tak sa aj stalo...

Mariánov spoluväzeň mu raz povedal: "Maroško, čas podmienky sa ti blíži, ale ty raz prídeš na to, že šťastný budeš dovtedy, kým si v base. Raz to pochopíš. Príde deň a príde chvíľa, kedy sa sem budeš chcieť vrátiť, pretože skutočný trest ťa čaká až tam vonku." Po prepustení bola jeho adaptácia náročná. Takmer 4200 dní nevidel vaňu, perinu či príbor. Mobilný telefón vôbec nepoznal. Nevedel, že do nákupných vozíkov sa vkladajú mince. Nikto ho na to nepripravil. Podľa výskumov je resocializácia bývalých trestancov, ktorí si odpykávali trest viac než 10 rokov, takmer nemožná. "Nadišla v tvojom živote tá chvíľa, kedy si sa chcel do väzenia vrátiť?" spýtala som sa ho počas rozhovoru pri káve. "Nie! A vieš prečo? Pretože utiecť je obyčajná zbabelosť," odpovedal človek, pri ktorom som zabúdala na to, že kedysi zavraždil dvoch ľudí.

Ak by mal ktokoľvek v životopise spomenutý výkon trestu odňatia slobody, získanie práce by preňho bolo takmer nemožné. Takticky si všade pýtali čistý register trestov. Odstrkovanie bývalých väzňov u nich vyvoláva pocit nadbytočnosti a tým sa percento ich recidívy zvyšuje. Mariánovi zostalo zopár priateľov, ktorí mu pomohli. Podľa jeho slov pracuje momentálne "ako otrok". Svoju prácu si váži, pretože vie, že ak by o ňu prišiel, ďalšiu by si možno už nenašiel.

Už vo väzení začal písať texty. Každé jedno z tých slov sám zažil a precítil a postupne ich vkladal do rýmov. Po viacerých úspešných koncertoch sa rozhodol, že vydá vlastné CD. Takmer všetky vydavateľstvá ho odmietli. Vyjadrili sa, že aj napriek kvalite jeho skladieb by vydanie nosiča s tematikou od bývalého trestanca ich reputácii neprospelo.

Dlho po prepustení sa Marián na verejnosti ukazoval len minimálne. Ostré a nenávistné pohľady sa stali pravidlom. Od vedľajších stolov v kaviarni sa začal šíriť nepríjemný šepot a narážky ľudí. "Pochopil som, že ľudia sú tak hlúpi, tak sprostí, že radšej ostanem sám vo svojom aute. Ja nedokážem byť napríklad s ľuďmi, ktorí mi niečo závidia. Tí ľudia to nechápu ale ja by som menil s hocikým z tých, čo mi závidia. Oni si to nevedia ani v tom najpríšernejšom sne predstaviť, čo mňa ešte čaká," povedal Marián a zahľadel sa nachvíľu do zeme. Mnoho ľudí mu prialo doživotie či smrť. "Tak ma zabite!" povedal bez strachu, "ale ja sám sa nezabijem, pretože Boh nemá rád samovrahov."

"Vo väzení nesmieš prejavovať cit. Cit je to najvzácnejšie, čo človek má, ale najavo ho tam vnútri nesmieš dať. Oni to zneužijú. Za pol roka, za rok," spomína Marián na väzenie. "Nemal si problém s prejavovaním citov na slobode?" spýtala som sa. Chcela som sa dopátrať k jeho nadväzovaniu vzťahov so ženami. "Mal som dva vzťahy, avšak ani v jednom som nezlyhal ja. To dievča je vystavené takému tlaku, že ju postupne začne nenávidieť jej okolie. A potom to už ide, pridajú sa jej známi, spoločnosť. Začnú na ňu ukazovať a šepkať si. To je na psychiku," povedal. Marián je voči spoločnosti a ich pohľadom, nenávisti a predsudkom odolný. A jeho rodina už tiež. Pochopili totiž, že s minulosťou a tým, čo sa stalo, nespravia nič. Teraz sa už starajú len o to, s čím spraviť niečo ešte môžu.

Spýtala som sa ho na médiá a Maroš sa rozhovoril: "Prišla JOJka, spravodajstvo, kde so mnou Pavlisová spravila rozhovor. Celú reportáž nakoniec zostrihali tak, akoby som bola najväčšia zruda na svete. Keď to vyšlo, moju sestru znenávidela polovička ľudí, ktorú ju poznali. Odišiel som mimo Slovenska na 4 dni preč, kde som si uvedomil, že som sa narodil ako bojovník a ako bojovník aj umriem. Od tej doby mi je úplne jedno, čo si o mne ľudia myslia. Viem, že som vrah a viem, že ním aj ostanem, ale ako raz Ježiš povedal v Getsemanskej záhrade, pre toto som sem neprišiel!"

Mienkotvorná siedma veľmoc. Ľudia sa stále nenaučili selektovať a tvoriť si na veci vlastný názor. Veľmi často nastáva mylné presvedčenie, že ako vec prezentujú médiá, tak sa to v skutočnosti aj stalo. Médiá by nemali zneužívať svoje postavenie. Mali by pomáhať a poukazovať na neprávosti. Namiesto toho vyhľadávajú bulvár, škandály a senzácie.

Bulvárne a šokujúce titulky, ktoré sa často objavujú nielen na internetových portáloch ale aj v televízii či v printových médiách: Zabil dva lidi a teď o tom zpívá - 31. 07. 2009 - blesk.cz Jsi hyena! - 02.08.2009 - blesk.cz Peniaze na vozík dal aj vrah! - 28. 06. 2010 - cas.sk Vrah mu vyspieval liečbu v Egypte! - 11. 10. 2010 - cas.sk V amoku zavraždil dvoch ľudí, teraz o tom skladá piesne - 6. 2. 2011 - korzar.sme.sk

Keď pred ďalším vystúpením kráčal na pódium hore schodmi, zmysel tohto celého mu bol už úplne jasný. Nezaujímali ho hlúpe reči, nenásytné médiá ani predsudky ľudí. Nezaujímalo ho, že pred stretnutím s ním som ho tiež pokladala za obyčajného vraha. Dajte mu len pol hodiny a zistíte, že Marián Šturdík je človek s obrovským srdcom. "Ak sa mi takto podarí zachrániť čo i len jeden život a odradiť jedného potenciálneho vraha, potom to všetko, čo robím, malo zmysel," povedal v rozhovore pre Korzár. Každá cesta do neba vedie cez peklo. Marián si časťou svojho pekla už prešiel. Nie som sudca, ale ak nemá Marián v nebi už teraz pripravené miesto, tak nikto. Pretože nie je umenie ukazovať na chyby iných. Umenie je uvedomiť si tie vlastné.

Použité zdroje:
-osobná výpoveď Mariána Šturdíka
-http://korzar.sme.sk/c/5782021/v-amoku-zavrazdil-dvoch-ludi-teraz-o-tom-sklada-piesne.html
-http://hip-hop.sk/novinky-domace/dotyk-svetla-aka-beneficny-koncert-venovany-jozkovi-rozkovi