slečna petra

Mnoho prostých ľudí prežije svoj prostý život a nemá potrebu pátrať po tom, o čom to celé vlastne je. Žiadna podstata, ciele akurát tak v rovine novej kuchyne z IKEI. Čo by mi a im na toto Boh povedal? Čo by nám povedal? Čo? No tak čo? Nič, zas len to ticho. Zas sa mi niekde v dave stratil. Ale ja tuším, čo by mi povedal. Poznám ho už dosť dobre na to, aby som vedela, ako sa v určitých situáciách zachová. Povedal by mi, že tí ľudia svoj prostý život len prežijú. A o čom to je? Keď človek svoj život len prežije? Život je krásne zabalený dar. Keď ho človek otvára, vôbec nemusí ten nádherný zlatý obal šetriť, nemusí dávať pozor na to, aby sa neroztrhol, veď sa zíde ešte aj neskôr, na zabalenie iných darov. Lenže iné už vôbec nemusia byť. Nieže nemusia, ale ani nebudú. Takže človek keď niečo také, ako život dostane a začne ho otvárať, je potrebné, aby ten obal roztrhal s chuťou, túžbou a očakávaním ako malé dieťa, ktoré sedí na Vianoce pod stromčekom obklopené desiatkami darčekov. Vôbec to nie je také ťažké. Je to dokonca také ľahké, ako podpáliť kufrík s miliónmi. Jednoducho škrtnúť a hodiť zápalku dnu..

O čom to je, keď ľudia nepátrajú a len prežívajú? Ja som hľadala a dokonca som aj našla. Zistila som podstatu, no vybrať sa tým smerom nie je veľmi ľahké. Minulosť treba nechať v minulosti. Jediná problémová vec je, že veci z minulosti majú dopad aj na prítomnosť. Nie je dobré, keď ľudia prežívajú. Treba žiť, nie len prežívať! Ale žiť tak, ako človek chce, vôbec nie je také ľahké. Je to dokonca také ťažké, ako podpáliť kufrík s miliónmi. Škrtnúť a hodiť zápalku dnu..

Čo ak si Boh len tak chodí po našom svete, v starom roztrhanom tričku s vyblednutým Bobom Marleyom vpredu a vo vyšúchaných a vydratých džínsoch po starom otcovi. Čo ak nás nepozoruje zhora, ale priamo z miesta diania? Nejako sa mi zase niekde stratil. Už hodnú dobu ho neviem nikde nájsť. Hádam sa mi len neskrýva. Dúfam, že nečaká na to, že škrtnem zápalkou a jednoducho ju hodím do kufríka s miliónmi. Rozhodla som sa ho ísť hľadať. Nie je tu, ani tam, dokonca ani tam, kde by určite bol, keby som ho hľadala. Sadla som si na obrubník a začala plakať. Prišiel ku mne mladý bezdomovec v starom roztrhanom tričku s vyblednutým Bobom Marleyom vpredu a vo vyšúchaných a vydratých džínsoch po starom otcovi, objal ma a.. čo ak je Boh jeden z nás?