slečna petra

Aspoň že môj prvý sex bol v bazéne s chlapom, ktorý sa bojí mojich fotrovcov ešte aj po roku a pol. Keď som bola malá a verila som na princov a zlé čarodejnice, sľúbila som si, že sa vydám za toho, kto príde cez balkón hore do mojej izby a unesie ma. Teraz už asi desiaty rok, leto či zima, jeseň či jar, mám otvorené balkónové okno, veď keby náhodou... Všetkým mojim mužom som o tom povedala, avšak ani jeden nemal doposiaľ guráž vyliezť po odkvapovej rúre hore, do mojej izby...“

„Zaujímavé Peťka, veľmi zaujímavé.. Som rád, že ja som sa narodil ako Boh a som rád, že som s tebou nikdy nechodil a nikdy ani nebudem!“ povedal Boh.
„Tak dík! Si fakt milý!“ odvetila som ironicky.
„To vieš.. koľko ľudí, toľko chutí..“ zamudroval Boh.
„Ale čo zasa táraš, veď chute sú len 4! Kyslá, sladká, slaná a horká!“ odvrkla som.
„Ale čo! Tak v tom prípade si ako frajerka naj kyslo-slano-horkejšia frajerka, akú som kedy poznal!“ povedal.
„Tc!“ vydala som zo seba moje najobľúbenejšie citoslovce. Ja musím mať jednoducho vždy posledné slovo! Podľa mňa ten, čo so mnou vydrží dokonca aj krízu stredného veku, tak bude fakt frajer! A potom, keď nebude mať už ani jeden svoj zub a sliny mu budú tiecť tak často, že to bude brať už ako samozrejmosť mu možno poviem, nech si dá prepichnúť ucho a môže si tam dať pre mňa za mňa aj imbusák! Len dúfam, že neostanem starou ufrflanou dievkou na ocot so sukňou pod kolená, s miliónmi na účte a s vrkočom zviazaným čiernou stuhou, pretože si budem myslieť, že sivá farba je vzhľadom k môjmu veku dosť výstredná. To by ma asi fakt nebavilo!

Každý začiatok má i svoj koniec, na ktorom zazvoní rozprávkový zvonec.. Všetko sa to skončilo dobre a všetci moji muži, minulí, terajší i budúci žili šťastne, až kým fakt všetkých nedrblo z toho chodenia so mnou.

THE END