slečna petra

Čas, ktorý som predtým nemala, som venovala sebe. Teraz čas, ktorý mám, venujem absurdne nepodstatným veciam. Rozmýšľam o ekologickejšom, ekonomickejšom a efektívnejšom cestovaní po oblohe, ktoré by využívalo silu zemskej gravitácie v kombinácií s otáčaním Zeme okolo vlastnej osi.

Je mi zle, avšak nie len z ťažkého leča, ktoré som mala na desiatu. Je mi čudne z môjho celoživotného sna a priorít, ktoré mám v rebríčku zoradené už len na základe spomienok. Nie je ľahké si nahovárať, že žijem tak, akoby som chcela. Možno by bolo dokonca ľahšie tak žiť, ako sa len tak tváriť.

Slza sa skotúľala na vankúš. Uvedomila som si jej ironický výsmech. Aj ja by som sa smiala, len keby som obeťou výsmechu nebola práve ja. Dnes už asi nezaspím. Mám chuť rozmýšľať nad ničím a utierať si slzy zo suchých líc.

Ochutnala som závislosť na pavučine poprepletanej klamlivým presvedčením, nenaplnenými túžbami a odfúknutou nádejou. Už nemám chuť na ďalšiu porciu, avšak ešte nemám silu a odvahu vypýtať si inú. Za mňa si ju nevypýta nikto iný, viem. Obslúži ma sám život, aj to viem. Ale zatiaľ si ešte len budem čítať menu a rozmýšľať nad tým, čo by som si asi tak dala..