slečna petra

Dnes po ceste domov sa mi tie pouličné lampy zdali akési rozmazané. Rozpíjali sa na chladnej ulici a ja som potrebovala modrý pijak z poslednej strany prváckeho zošita. Avšak nie kvôli prebytočnému atramentu...

Zistila som, v ktorej štrbine koryta blízkej riečky sídli potkan. Dnes som ho sledovala. Bol prešibaný, keď vykukol spoza múrika, či môže vybehnúť. Ale akonáhle zbadal mačku, schoval sa späť. Aj ja sa často schovávam. Za svetlo pouličných lámp.

Teraz neviem, či ten zimný šál dorobím alebo nie. Chvíľami sa tvárim, že ho mám komu dať a keď si uvedomím, že nie, štrikuje sa ťažšie. Vonku je však dosť zima. Jar, leto, jeseň... a teraz už zima. Ubehlo to, aj keď to bola len chvíľka. Viem, že je skoro hovoriť to, ale chýbaš mi. A pritom ten šál pre nikoho nieje ešte ani z polovice hotový.