slečna petra

V hluku nepočuť slzy,
plač nevidno v daždi.
Možno ma to trochu mrzí,
to môže povedať každý.

Hluchí nepočujú nás,
mi nepočujeme nemých.
život má viacero krás,
a svet mnoho pých.

Hudba rozpráva ušami,
ja rozprávam srdcom.
Ešte to nie je za nami,
kto bude tým zradcom?

Klaviristi rozprávajú,
len nikto ich nechápe.
Motýle v bruchu lietajú,
mača sa po plote driape.

Zmysel nevidieť očami,
na to treba skúsenosť.
Ešte je všetko pred nami,
toto je len pre radosť.

Slzy moje tiež nevidno,
schované sú za úsmevom.
Darujem ti jedno krídlo,
predídeme všetkým hnevom.

Drapľavé pocity dotykom tíšim,
nazvané bezmocnosť svetom.
Je sucho no ja stále prším,
prším a lejem slzy kvetom.

Motýle zmenili sa na kukly,
i ony sa ku koncu blížia.
Nesmelo sme na nás kukli,
naše hmaty znova skrížia.

Vôňa preráža mi do nosa,
je zvláštne sladká ako ty.
Na kvet sadne malá osa,
teraz má dosť roboty.

Čuch mi pomaly umiera,
už mu fakt nič nechutí.
Ostáva mi iba viera,
niekto mi už niečo vnúti.

Šiesty zmysel spoznávam,
obsahuje všetkých päť.
Zmysly často rozdávam,
nevidím už žiadnu smeť.

Dám ti aj druhé krídlo moje,
zober ma k sebe do objatia,
Keď budeš mať krídla dvoje,
odleť so mnou zo zajatia.