slečna petra

Žurnalistika začína na Slovensku kapať. Ak už nevykapala. V tej teoretickej časti, v škole, mi to akosi nedochádzalo. Fakt som nechápala, prečo je taký Nový čas najčítanejším denníkom na Slovensku. A potom, v tej praktickej časti som pochopila, že veci sa posunuli niekam inam, možno ďalej. Doba je iná, ľudia sú iní, všetko je akési iné. Ráno ide človek do roboty, večer sa z nej vracia. A žiť? Kedy stíhajú ľudia žiť? No nestíhajú. A keď stíhajú, sú tak unavení, že potrebujú vypnúť. Nad ťažkými témami jednoducho nerozmýšľajú. Nechcú, nevládzu, nemôžu..

Fakt som si myslela, že ľudia čítajú to, čo sa v novinách píše. Skutočnosť je však taká, že v novinách sa píše to, čo ľudia chcú čítať. Ale neverila som tomu. Fakt som do slovenského ľudu vkladala všetky svoje nádeje. Zdalo sa mi to nemožné. Čo už. No a keď to ľudia čítajú, novinári (po novom už skôr biznismeni) by boli hlúpi, keby to nepísali. Ale zapredať svoju dušu a písať to, čo ľudia chcú a nie to, čo chcete vy, ja za výhru veľmi nepovažujem. Smola, na cúvnutie je už fakt neskoro. Iba žeby som vymyslela niečo, čo bude aj inteligentné aj čítané. Ale slovné spojenia inteligentné čítanie a Slovensko mi akosi k sebe nepasujú.. Prepáčte, ale som hlboko presvedčená o tom, že Slovensko je zaostalá krajina, ktorá sa z doterajších režimov ešte nestihla spamätať! A tuším sa tak skoro ani nespamätá..