slečna petra

     Láska je čisto chemický proces, ktorý je dôsledkom prvého, väčšinou klamlivého dojmu, následnou idealizáciou a naivnosťou, ktorá vrcholí vo zvyku, od ktorého je zväčša veľmi ťažké cúvnuť. Akoby mi slová „oh take me back to the start“ vytrhli z úst..

     Upustím od romantického opisu dnešného dažďa, jeho nádherného zvuku, ktorý ukľudňuje nielen mňa, vône, ktorej sa nevyrovná takmer žiadna iná a odrazu celého sveta, čo človeku leží pri nohách. Nebudem písať ani o tom, že mokrý chodník lemujúci cestu domov skrýva okrem dažďových kvapiek, aj slzy jedného úplne obyčajného dievčaťa, ktoré preferuje nemateriálny svet. A tiež nebudem uvažovať nad tým, že mi vo vzťahu neskutočne chýbajú bozky, ktoré nahradil začudovaný pohľad v prípade akéhokoľvek pokusu o ne. A tiež milovanie vo vzťahu, ktoré nahradil sex. A ani sa nebudem rozplývať nad tým, kde sa to všetko podelo, a že ma to mrzí. A možno ani nemá prečo. A možno by som len mala ísť spať a ráno bude všeto v poriadku, vrátim sa do normálneho života, v ktorom si budem ďalej nahovárať, aký je skvelý, a že všetko je presne tak, ako má byť..

     Tá lavička tam bola neskutočne sama. No nielen ona. Sadla si na ňu noc, ktorá sa bila s rozstrapkaným svetlom lampy. Vytrhnutá kocka z kontextu a zároveň aj z dlažby bola fantastickým námetom pre fotku. Alebo hneď tri? Čo tam po nich, ešteže zapózovala žaba, ktorá si ustlala na mojej teniske..