slečna petra

Je november a Martin na bielom koni pricválal aj do pekla. S Bohom v posledom čase nevychádzame dobre, resp. vôbec. Aj on si potrebuje oddýchnuť od mojich hlúpostí a taktiež aj ja od jeho nekonečne múdrych rád. Začína zima a všetci pekelníci vyliezajú zo svojich brlohov aby spravili riadnu neplechu. A anjeli v nebi sa stále len nudia. Pochybujem, že niektorý z nich pomáha Perinbabe. Len si tak sedia na obláčikoch, hompáľajú nôžkami a hrajú na flautách nudné meditačné melódie.

Včera v noci som našla taký fajn obrázok. Žena má na pláži rozložený uterák. Kvočí na ňom v podrepe tak, že jednu nohu má preloženú cez druhú, ako na stoličke a medituje. Skúšala som tú pózu. Tuším bolo niečo okolo pol štvrtej ráno. Strepala som sa pod stoličku a tá sa presunula plnou rýchlosťou do stola. Až na to, že som zobudila mamu a tá zobudila dodatočne celú ulicu sa nič nestalo.

Idem skúmať da Vinčiho obraz. Možno raz niečo vymyslím, napíšem o tom a budem slávna. Dovtedy si však musím vystačiť s blogom založeným na p(P)ravde ;)