slečna petra

..to je ako keď nežné tóny strún gitary pripomenú staré zvláštne časy. Ako keď bolo po daždi a my sme naháňali žaby, ktoré sa nenechali chytiť. Presne tak, ako pocit tej lavičky, na ktorej nik nesedel. Alebo ako kamenná kocka v parku, ktorá bola vyhodená zo zámockej dlažby. Bolo to tak dávno a tak tajne, že je na to teraz už aj príjemne myslieť. Tak nostalgicky a sentimentálne, ako na nič iné. Nekonečný príbeh, ktorý neskončil podľa našich predstáv. Možno nabudúce. A bude? Jasné, veď som mačka a mačky majú predsa sedem životov..