slečna petra

Minuli sme zo štátneho rozpočtu, keď sa tendre akosi.. predražili. Tak hor sa do bezhlavého vyberania mýta! Domyslieť a vychytať muchy? Ale načo, veď predsa ujo Robo tak povedali a keďže ho 29,14% poddaných volilo. To skoro jedna tretina. To ako keď na Štedrý večer si polohnilé jabĺčko rozkrojíte a jednu časť dáte mamičke, druhú oteckovi a tretiu Ficovi. Ale nebojte sa, Fico by nikdy také jabĺčko nezjedol. On ho radšej predá a synkovi Miškovi gymnázium za 8.900 EUR ročne zaplatí. Stredná škola za vyše štvrť milióna korún ročne? Veď to stadiaľ musia samí géniovia vychádzať! Fakt nechcem vedieť, čo z Robovho synka o pár rokov vyrastie, keď Robo pochádza z robotníckej rodiny, kde ocko jazdil na vysokozdvižnom vozíku a jeho mamka predavačka a hľa, čo je z neho dnes? Jedno obrovské zakakané hovädo.

A mýto malo veľa dier a niektorí dopravcovia ho aj dvakrát museli platiť a Robo sa tváril, že je to všetko v poriadku. A keď sa tých dier našlo viac, Robo ukázal prstom, že to ten a ten a ten za to môže. A takmer 30% z poddaného stáda mu na to s hrdosťou prikývlo a naďalej sa bilo do pŕs, že to oni volili svojho Fuhrera, Hera Fitza a sú s ním nadmieru spokojní.

No a potom sa začala tá fraška s dopravcami. Postrehnúť to musel istotne každý. Veď sú toho plné médiá a dnes sa dokonca pred parlamentom jednému ujovi pokazila hydraulika a náhodou sa mu tam hnoj rozsypal. Priznávam sa k tej časti poddanej populácie, ktorá Roba nevolila a preto ma dosť mrzí, že nešiel práve náhodou okolo. Aspoň by mu už konečne niekto tie nezmyselné sračky (v zmysle hlúposti a klamstvá) vrátil tam, skadiaľ prišli. Nie vyšli, ale prišli. Čo prečo? No lebo tie lži vyšli z jeho úst a to by sa Robo udusil a to by mi 30% poddaného stáda nikdy neodpustilo a ukrižovalo by ma dolu hlavou rovno pred budovou ministerstva spravodlivosti.

Ale poďme ďalej. Dopravcovia protestovali, v Bratislave aj nejaké tie cesty zablokovali. A potom aj do krajských miest vyšli. A ja som prešla Nitru podvečer za 45 minút, inak mi to trvá v rannej špičke asi 10 minút. Ale kdežéé, vôbec to nezazlievam dopravcom! Ja som si celú tu čakaciu dobu pospevovala:

A celkom rýchlo mi to aj ubehlo. A Robo? No zruší vraj dve ministerstvá (80% z celkového počtu je tam aj tak úplne zbytočne) a všetkým ľuďom dobrej vôle vraj spotrebnú daň za naftu zníži. Ó, Róbert, Róbert, prečo si len Róbert. Ach, zapri otca, odriekni sa mena... Či? To je asi z niekadiaľ inokadiaľ.. No ale o to mi ide, že tých 30% čo bolo, to sa len potvrdí a keďže Róbert spravil takú ušľachtilú vec, tak z tých 60%, čo ostalo, sa k tým tridsiatim v tohtoročných voľbách ešte pridá. Žeby si Róbert už dosť vytendroval pre seba a začal myslieť na nás, obyčajný smrteľný ľud?

No hovno makové! V roku 2006, ešte pred vtedajšími voľbami povedal, že zníženie spotrebnej dane nafty sa bude musieť čo najrýchlejšie realizovať. Čo sa stalo s naftou? Nič. A so spotrebnou daňou? Tiež nič. A s Robovými sľubmi? Tie sa len sľubovali. A so Slovenskom? Nič. Och, pardon. Klamala by som, keby poviem, že nič. Podľa celosvetového rebríčka sme boli v roku 2006 na 8. mieste s najvyššími cenami nafty. Za dva roky, teda v roku 2008 sme v tom istom rebríčku na.... chvíľka napätia.... ešte jedna chvíľka napätia.... Áno, ctení voliči i nevoliči! Postúpili sme na striebornú priečku! Je to neuveriteľné, ale je to tak. V celosvetovom rebríčku najdrahšej nafty z celkového počtu 174 krajín sme na druhom mieste! K tomuto úspechu gratulujem a pánovi doc. JUDr. Róbertovi Ficovi CSc. želám v ďalšom volebnom období ešte veľa takýchto postupov. Len ma serie, že ho bude stádo aj tak voliť, vraj v mene sociálnej demokracie. No Amen.