Zvädnutý jarný deň
06.04.2009 15:35:35
..a ráno to znelo, akoby bol jeden z tých krásnych..
Tie doma na okne vädnú. Síce rozdávajú úsmev každému kto ich tam uvidí, ale sú smutné. A neviem, ako im mám pomôcť. Nič nepovedia, nič sa nespýtajú. Len tam tak tíško postávajú, pozerajú von a rozmýšľajú. Čo mohlo byť inak, čo mohlo byť lepšie a čo mohlo byť krajšie, keby..
Tri mám aj tu na stole v poháriku, v tmavej smutnej kancelárií. Každý pozerá na inú stranu, každý rozmýšľa o niečom inom. Vyzerajú byť veselé. Človek, ktorý ich dobre nepozná, by ani nepomyslel na to, že by mohli byť smutné. Ale sú. Ja ich poznám. Ja to poznám a viem, že sú..
Nádherný deň. Slnko svojimi lúčmi hladí tváre znechutených ľudí z individuálnych problémov. Autá sú také všedné ako nikdy predtým. Okoloidúcich kyslé tváre zahmlievajú aj to jarné slnko. Veď čo, ich problémy sú predsa najdôležitejšie na svete..
A Hugo? Hugo ako vždy, ticho sa prizerá a počúva moje myšlienky. Ale presne to teraz potrebujem. Potrebujem byť ticho a potrebujem, aby to ticho niekto počul. A kto iný keď nie Hugo? Veď aj tie narcisy doma na okne vädnú..
Komentáre
Čertica, aj som Ti napísal radu, ako na smutnú atmosféru,
No, tak iba jedno.Chce to normálny úsmev. A uvidíš, čo to spraví s Homo Canceláris aj s kvietkami. Kvietky sú rady, keď je okolo nich pohoda. Rozjasní sa. Určite.
Ahoj. A nezabudni. :-)))))) Aj bez zjavnej príčiny.