slečna petra

Po vyše roku som bola dnes u očnej. Zistila mi mnou dávno poznané- som slepá ako krtko. Nevedela ma vyšetriť, lebo som mala príliš stiahnuté zrenice. Sestrička mi teda nakvapkala očné kvapky na roztiahnutie zreníc.

20 minút zavreté oči v čakárni. Skúste to niekedy. Bola som tam sama. Videla som, ako si chalan na konci chodby, cca 30 m odomňa bubnuje prstami o kolená pieseň od Elánu. Videla som, o čom si staré babky šepkali 30 m odomňa na druhej strane chodby. Počula som, ako doktorka vyšetrovala vnútri ambulancie ďalších pacientov. A videla som aj to, ako prišla moja mama za mnou. Nie očami, ale niečím iným. Jednoducho som cítila, že prišla. Povedala som do vetra: "Ahoj mami, musím mať zavreté oči 20 minút." Cítila som je prekvapenie. Jednoducho som to cítila..

Po tom, ako ma doktorka vyšetrila a povedala mi, že uvidíme sa v pondelok, som vyšla z budovy von. Slnko za mračnom mi zabránilo vidieť. Svet nebol rozmazaný, svet bol čierny. Vonku poprchávalo. Nasadila som si čierne okuliare a s mamou po boku som sa vybrala smerom do mesta. Na prvej križovatke ma síce takmer zrazilo auto, ale inak išlo všetko hladko. Domov som prišla živá.

Moje oči si od rána hádžu s hlavou loptu bolesti. Nejak bolo, nejak bude.. hádam sa z toho vyspím a dúfam, že zajtra bude už opäť všetko farebné..