Hlučné ticho mojich myšlienok prenasleduje realita. Je ľahké prestať, no ťažké znovu začať. Čo ak som to už zabudla? Čo ak nikoho netrápi, že mňa to trápi? Nič. Iba hlučné ticho mojich myšlienok bude realita prenasledovať aj naďalej..
Možno sa raz oslobodím od sociálneho názoru. Možno raz svetu dokážem, že sa z reality dá vycestovať aj do rozprávky. Ale teraz nie. Prečo nie? Neviem prečo nie, ale jednoducho nie. Ale možno keď sa raz oslobodím od spoločenského názoru, tak potom..
Znova ma to prestáva baviť. Znova sa dostávam do obdobia, kedy je všetko tak strašne zložité a ja mám takú strašnú chuť a energiu zmeniť to, ale jednoducho to nezmením. Prečo nie? Lebo ma to asi ešte baví..
V podstate to celé nemá žiadnu podstatu, ide len o malý tréning, aby som znova začala. Lebo je to ťažké. Nezabudla som, ale asi to už fakt nikoho netrápi. A práve preto to je ťažké.
Hlučné ticho mojich myšlienok bude realita prenasledovať aj naďalej, avšak budem ich utišovať aspoň úletmi do sveta rozprávky, kde je všetko presne také, aké by ste chceli, aby to bolo..
Komentáre
:)
to s tym prasiatkom sa da normalne hrat aj?
ehm
prepac hlupa otazka na taky clanok .)
valasik
kviiii
a si na svete no...bohudik :)) ziadny pesimizmus nie je pripustny :)
vitaj
2always
:)
dlho som tu nebola..
no neviem či ušlo ale odkaz v odkaze :)
Certica....