- Rozhovor s Bohom mi nesmierne chybal. Tak preco som za nim nesla skor? Nebol cas. Klamem. Jeden clovek mi povedal, ze ked sa chce, tak sa cas najde..
- Dnes som pozbierala vsetky zbytky, ktore som nasla v mojej hlave: myslienky, inspiraciu, chut, otazky, odpovede, zazitky, prekonala som som svoju lenivost a tak tu stojim, sama, s mojimi myslienkami, pred Bozou branou. Zaklopala som a cakala na Boziu reakciu. Cakala som opatrne, akoby som sa bala Bozieho odmietnutia. Cakala som, akoby som bola v cudzom, neznamom prostredi...
- ...Ked mi Boh konecne otvoril, zbadala som jeho prvu otazku tykajucu sa toho, kde som bola.. Ja som sa tvarila, ze ju nepocujem. Vedela som vsak, ze Boh si urcite vsimol, ze som ju prepocula naschval. Nechal ma vsak tak. Jemny vanok ma na privitanie objal. Vedela som, ze to objatie je od Boha..
- "Ahoj.." pozdravila som nesmelo Boha.
- "No vitaj!" odpovedal Boh.
- "Vies co, Boze? Dakujem ti za vsetko, co si pre mna urobil. Ked maju ludia problemy, tak prichadzaju za tebou. Mne zhruba viac menej teraz vsetko klape tak, ako ma, som viac menej stastna, a ja ti za to nesmierne dakujem.." vyhrkla som na Boha.
- "No, za svoje stastie si mozes len a len sama. A ked si stastna ty, tak som aj ja." odvetil Boh.
- "Tak to som rada.." povedala som spokojnym usmevom.
- "Co mas nove?" opytal sa Boh.
- "Ani nic dokopy.." povedala som.
- "A kde si bola tak dlho?" opytal sa ma Boh, akoby som mu pocas mojej nepritomnosti chybala.
- "To je jedno, hlavne ze som uz tu!"
- "Bude mi za tebou smutno, ked raz odides uz navzdy.." povedal Boh. Zdalo sa mi, ze zosmutnel..
- "Raz.. ale dovtedy je este vela casu!" povedala som s istotou.
- "To nemozes vediet!" argumentoval Boh.
- "Hej, vlastne mas pravdu.. nemozem vediet, ci toto nie je poslednykrat.." zosmutnela som.
- "Ale teraz si tu, tak to vyuzi!" povedal Boh.
- "Dobre, ale neviem ako.."
- "Zober si situaciu, ze mas poslednych 15 minut na to, aby si nieco spravila. Je to poslednych 15 minut, kedy mozes nieco v tvojom zivote spravit.. co by to bolo?...A stopujem ta, odteraz.."
- "Sla by som za jednym clovekom.." povedala som asi po minute a pol rozmyslania.
- "Zavri oci." povedal Boh.
- Zavrela som oci a pocitila som silnejsi vanok, ktory ma hladil po mojej tvari a vlasoch.
- "Teraz ich mozes otvorit.." povedal hlas v mojej hlave.
- Otvorila som oci a predomnou stal clovek, ktoreho som predchvilou spomenula Bohu. Stal tam, a cakal, kym nieco poviem. Vedela som, ze moje minuty bezia dalej a dalej a nezastavi ich nic, dokonca ani moje myslienky. Stala som tam sama, s mojimi myslienkami, ktore hrali v mojej hlave nahanacku. Vobec som nevedela, co mam povedat. Islo to same, od srdca:
- "Je mi s tebou dobre. Si uplne uzasny clovek. Mam ta rada. Veci, podobne tomu, ako sa mas.. sice sa tykaju teba, ale su to len veci pre mna "na otukavanie", kym sa konecne dostanem k tym podstatnym veciam.. som strasne stastna, ked si s tebou pisom. A som rada dokonca aj vtedy, ked viem, ze si tam a ja som tu a sme ticho, nic nehovorime. Je to pekny pocit. Neviem, ako by som ti ho opisala. A teraz, ked mam na to uz len par minut, tak si myslim, ze moje pocity su uplne nepodstatne. A co by som ti este povedala? Som rada, naozaj nesmierne rada, ze som ta spoznala, aj ked ta vlastne ani nepoznam. Neviem dokonca ani tvoje meno, ale je mi to jedno. Snazim sa pochopit ta. A sme si velmi podobny, cize tym je to pre mna lahsie. Mame velmi podobne vlastnosti- aj tie zle, aj dobre.. Si uplne uzasny clovek a takych je na svete strasne malo. Takeho sa neda stretnut len tak hocikde na ulici, aj ked teba som stretla v podstate hocikde na internete. Uz od prvej chvile som ta obdivovala a kym ta budem spoznavat a potom ked ta spoznam, kym ta pochopim, ten obdiv bude stale pretrvavat. Par minut? Co je to par minut? Ked si tych par minut pretransformujem do celeho zivota, tak 1/4 z toho rozpravam o nepodstatnych veciach. Ale co su podstatne veci? V mojom zivote je ich len zopar. Je len zopar veci, na ktorych mi zalezi. A jednou z nich si aj ty. Si uplne uzasny, inteligentny, vtipny, taktiez originalny, mas uplne perfektne nazory.. Ale predsa to vsetko ty vies. To vsetko vies velmi dobre. Naucil si ma rozmyslat. Naucil si ma, ze vzdy ked nieco spravim, najprv si tu vec musim rozanalyzovat a az potom konat. Musim rozmyslat, to je hlavne. Mozno som mala pred tym, ako som ta spoznala, vlastnu hlavu, ale ty si ma naucil ju pouzivat. A chcem sa ti za to podakovat. Dakujem ti za to, co si ma naucil. Dakujem ti za to, ze som ta stretla. Dakujem ti za to, ze si mi zmenil zivot. A dakujem ti za to, ze si..." Po tychto slovach som zostala zarazena sama zo seba. Vobec som nevedela, co vsetko som povedala. Myslela som na predosle minuty a robila som si rekapitulaciu toho, co som prave povedala cloveku, ktory stal oproti mne.. Ten sa usmial a povedal:
- "Rad by som ti nieco teraz povedal, ale nepoviem ti to. A budem sa tesit na chvilu, ked ti to poviem osobne.."
- Nasledujucich par minut boli pre mna najzvlastnejsie v mojom zivote. Ten clovek sa rozplynul ako myslienka. Sadla som si a s rozbusenym srdcom som pocuvala jeho slova dokola: "Rad by som ti nieco teraz povedal, ale nepoviem ti to. A budem sa tesit na chvilu, ked ti to poviem osobne..". Cakala som vsetko, naozaj vsetko. Cakala som ze mi povie, ze tych poslednych par minut som vlastne vobec nevyuzila. Cakala som, ze mi povie, ze som bola trapna. Cakala som ze sa zacne smiat. Cakala som naozaj vsetko. Uplne vsetko. Jedinu vec, ktoru som necakala bola, ze budem cakat este nejaky cas..
- Boh sa usmial, a povedal:
- "Svoju ulohu si zvladla pomerne dobre. Hovorila si to v stresovej situacii. V presne takej situacii, v ktorej by si bola, keby to bola skutocnost. Vies co je na tom najvacsim paradoxom?" opytal sa ma Boh.
- "Ano, viem.. Uz milionkrat som si predstavovala situaciu, ze mam poslednych par minut k tomu, aby som nieco spravila. Uz milionkrat som si predstavovala, co urobim. Uz milionkrat som si predstavovala, za kym pojdem. Uz milionkrat som si predstavovala, co mu presne poviem. No teraz, ked to bolo skoro ako skutocnost, som nesplnila ziadnu z mojich predstav.." doplnila som Boha.
- "Na zivote je jedna z najkrajsich veci akurat spontannost. Je originalna a tu nikdy nikto nenapodobni.."
05. 01. 2005
06.01.2006 13:24:44
Co by ste urobili, kebyze mate poslednych 15 minut zivota?
Komentáre
15min?..dost malo..;o(
to, co som napisala,
hmmmmm
toto potvrdzujem a uz parkrat sa mi stalo ze som odlozil len o 5 minut a neskor uz nebolo!!!
milanes
Vylozil by som si
ahasvet
:)
ved wjes komu:ˇ)
tebe
niiijeeee
ale ano
ale nije!
doba otazka
Mar0s
mno
pitkin
posledných 15 min.
sanny
"teraz nie je vzdy lepsie, ako potom." to je pravda. ale musis si uvedomit jedno: potom, raz pride, ale chvilka, ktora bola, alebo ktora je v tomto momente, sa uz nezopakuje..
certica
sanny
certica
sanny
certica
sanny
certica
sanny
certica
sanny
..a klamu tak dokonale, ze svojim klamstvam veria uz aj oni sami.. lenze ked nie je pravda, tym padom nie je ani klamstvo, no nie?? :ˇ)
certica
sanny
tak dajme tomu, ze zemska gravitacia je klamstvo vzhladom na ine planety..
certica
sanny
certica
sanny
Posledny raz
P.S.:"Bude mi za tebou smutno, ked raz odides uz navzdy.." povedal Boh.
Mne zasa povedal: Ked raz odides, prides rovno ku mne, pretoze ja som stale s tebou, len ty ma niekedy nevnimas. A ked odides, ja ta privitam s otoverenou narucou priatelu!
keb som ja mal poslednych 15 minut
orifiel
ochaba
ochaba
co by som robil?