slečna petra

Vrážam do ľudí, akoby tam ani neboli. Neuhýňam sa a vchádzam im do ich ciest. Niekedy zavadziam, niekedy sa zastavím, niekedy sú na mňa ľudia naštvaní. No ja si ich nevšímam. Len tak chodím, kade-tade. Predbieham sa a oni predbiehajú mňa. Niekedy stretnem holuba a niekedy vrazím do svalnatých sbskarov. Staré babky po mne kukajú a nechápu. Ani nemôžu, som totiž dosť zložitá. Niekedy sa ku mne však ľudia pridajú a sú radi, že som tam. Niekedy si dokonca bezdomovec nadomnou aj povzdychne. Väčšinou sa však ľudia obzerajú. Mnoho ľudí ma chce zmeniť, alebo dokonca i odstrániť a preto sa snažia si ma nevšímať a nahrádzať ma všetkým možným. Mám v ušiach hudbu a v hlave takmer prázdno.. som len jednoducho obyčajná myšlienka, ktorá chodí po meste špinavou ulicou so slúchatkami v ušiach a s bitter sweet symphony na displeji. Mám v sebe len pár vnemov na okolie a spomienky na toho holuba, ktorý sa mi pred chvíľou úctivo uklonil ..